„Je to vojenský, čisto mužský tanec párneho a nepárneho taktu. Často ho tancovali s mečom.“ Tanec je v Európe známy od 14. storočia a vznikol za čias bojov kresťanov so Saracénmi. Má maurský pôvod a tanečníci zvŕtaním a vyskakovaním s mečom v rukách napodobňovali skutočný boj západných Gótov proti Maurom. V 14. storočí sa moreska dostala do Anglicka a odtiaľ potom do celej Európy, kde splynula s prvkami hajdúskeho tanca. Na našom území sa vyskytuje od 16. storočia a bol to obľúbený tanec šľachticov. Obľuba tohto tanca súvisela predovšetkým s bojmi proti Turkom.
Hajdúsky tanec
Detail z rytiny "Novohrad"
Hajdúsi dostali meno od nepriateľov, proti ktorým bojovali. Z tureckého slova haїde, čo znamená choď. Z roku 1514 pochádza najstaršia správa o tancovaní hajdúskeho tanca. Vtedy Ján Zápoľský potlačil veľké sedliacke povstanie pod vedením Juraja Dóžu. Pri jeho upaľovaní museli umučené Dóžove vojská tancovať hajdúsky tanec, pričom museli vyhryznúť kúsky mäsa z jeho tela. „Pred cestovaním po Maďarsku nevidel som nikdy ten pyrrhický tanec, ktorý kedysi oddávna starí predvádzali a ktorý dnes tancujú hajdúsi. Títo tancujú s taseným mečom, udierajú navzájom mečmi, čím spôsobujú veľký štrngot; zvŕtajú sa, skáču do vzduchu, s prekvapujúcou zručnosťou sa učupia k zemi...“ Najstarší zápis hudby viažuci sa k tomuto tancu pochádza z územia Poľska a je zapísaný v Organovej tabulatúre Jána z Lublina. Z ikonografických prameňov sa zachoval obrázok z roku 1686, pred hradom Coppreüniz, na ktorom je vyobrazený hajdúsky tanec s mečmi. Ďalším prameňom je detail z rytiny „Novohrad“.
Odzemok
Varanó v roku 1686
Na území Slovenska sa výskyt valaských tancov spája s históriou ich príchodu. Za centrum valaskej kultúry sa považuje stredné Slovensko. Prvú zmienku o pastierskom tanci zapísal kronikár Mikuláš Isthvánffy v roku 1572. „Odzeme bude bezpochyby najnáročnejšia a v pravde ihra Slovákov. Najprv boky rukama podobrúc a jako jedle vystretí voľno prepletajú nohami v kolo; skoro jednu nohu napred vystrú, súčasne podoprúc sa na prsty druhou nohou zohnutou, vždy ešte celé telo držiac do hora..." Z ikonografických prameňov je najstarší obraz z roku 1686 pred hradom Varanó (Vranov).